Ako som už uviedol Capoeira ma viac ako tri štýly. Hlavné sú Angola, Benguela a Regional, ale existuje ešte zopár ako napr. Sao bento grande(kontaktná Capoeira).
Angola
V prvom rade je to ten tradičný štýl., ktorom je najviac obsiahnutá kultúra, čiže aj rituály. Prvú školu založil Mestre Pastinha pod názvom Centro esportivo de Capoeira Angola. Pre Angolu je charakteristické ladné prepojenie tradičnej hudby, tanca, boja a ritualov. Hra(jogo) je uzavretá, hráči sa snažia ostať čo najnižšie pri zemi a chrániť si časti tela, na ktoré sa útočí: Hlava, brucho, hrudník, členky naopak neútočí sa na ruky, stehna a zadok. Hráč sa snaží dostať protivníka do polohy, z ktorej sa už nevie dostať podobne ako v šachu mat. V hre neexistuje víťaz ani porazený. Často je Angola zavrhovaná a považovaná za nudnú hru pre starých dedkov. Ale netreba zabúdať na, že je to v nej obsiahnutá cela história a zvyky ľudí, vďaka ktorým existujú aj tie ďalšie štýly. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj keď sa to zdá nudné a pomalé, má v sebe to pravé čaro capoeiri. Je to veľmi náročné a umenie myslieť a hrať sa s technikami je naozaj na vysokej úrovni. Jasne, že je na každom akou cestou sa vyberie a ktorý štýl si zvolí, ale pravý Capoerista by mal ovládať aj Angolu.
Benguela
Hra v benguele je technický čistá a každá technika je dotiahnutá do konca. Spájanie jednotlivých technik do plynulosti je to najkrajšie. Používajú sa tu už aj akrobatické prvky(floreiros) . Tempo hry je tak v strede medzi Angolou a Regionalom.
Regional
Tento štýl je najmladší a stále dopĺňaný novými technikami. Je to najrýchlejší štýl, hráči sú ďaleko od seba narozdiel od Angoly, kde hra je uzavretá, Používa sa veľmi veľa akrobacií a tento štýl je pre diváka asi najviac zaujímavý. Capoeire Regional pomohol Mestre Bimba, ktorý ju ukázal kráľovi aby videl, že Capoeira nie je nič zlé a tým sa zaslúžil o jej zlegalizovanie. Neskôr založil školu pre regional s názvom Academia – escola de Capoeira Regional.
Angola
V prvom rade je to ten tradičný štýl., ktorom je najviac obsiahnutá kultúra, čiže aj rituály. Prvú školu založil Mestre Pastinha pod názvom Centro esportivo de Capoeira Angola. Pre Angolu je charakteristické ladné prepojenie tradičnej hudby, tanca, boja a ritualov. Hra(jogo) je uzavretá, hráči sa snažia ostať čo najnižšie pri zemi a chrániť si časti tela, na ktoré sa útočí: Hlava, brucho, hrudník, členky naopak neútočí sa na ruky, stehna a zadok. Hráč sa snaží dostať protivníka do polohy, z ktorej sa už nevie dostať podobne ako v šachu mat. V hre neexistuje víťaz ani porazený. Často je Angola zavrhovaná a považovaná za nudnú hru pre starých dedkov. Ale netreba zabúdať na, že je to v nej obsiahnutá cela história a zvyky ľudí, vďaka ktorým existujú aj tie ďalšie štýly. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj keď sa to zdá nudné a pomalé, má v sebe to pravé čaro capoeiri. Je to veľmi náročné a umenie myslieť a hrať sa s technikami je naozaj na vysokej úrovni. Jasne, že je na každom akou cestou sa vyberie a ktorý štýl si zvolí, ale pravý Capoerista by mal ovládať aj Angolu.
Benguela
Hra v benguele je technický čistá a každá technika je dotiahnutá do konca. Spájanie jednotlivých technik do plynulosti je to najkrajšie. Používajú sa tu už aj akrobatické prvky(floreiros) . Tempo hry je tak v strede medzi Angolou a Regionalom.
Regional
Tento štýl je najmladší a stále dopĺňaný novými technikami. Je to najrýchlejší štýl, hráči sú ďaleko od seba narozdiel od Angoly, kde hra je uzavretá, Používa sa veľmi veľa akrobacií a tento štýl je pre diváka asi najviac zaujímavý. Capoeire Regional pomohol Mestre Bimba, ktorý ju ukázal kráľovi aby videl, že Capoeira nie je nič zlé a tým sa zaslúžil o jej zlegalizovanie. Neskôr založil školu pre regional s názvom Academia – escola de Capoeira Regional.